V poslednej dobe komunikácia viazne a ľudia medzi sebou stále menej a menej hovoria. Vďaka  internetu a telefónu ktorý vám kradne dušu.

Veľa hovoriť a veľa povedať nie je to isté. (Homér)
Komunikačné princípy a techniky sú často spojené a naviazané na určitý jazyk a región. Preto je vhodné vychádzať práve z domácej literatúry.
Základom spoločenského styku, čiže stretnutie s inými ľuďmi je komunikácia.
V živote máme každý svoje miesto a svoj význam, príčinu, prečo sme. Človek je tvor spoločenský.
Slovo komunikácia sa vyvinulo z latinského communicare, ktorého význam je robiť niečo spoločným, deliť sa, zverovať sa.

Vo všeobecnosti komunikáciu chápeme ako rozhovor a slovo komunikovať ako dorozumievať sa, zhovárať sa, sprostredkovať, spájať.

V širšom ponímaní je komunikácia výmena informácií medzi jedincami pomocou spoločného systému znakov. Komunikácia je
predpokladom sociálneho poriadku.
Často sa ľudia pýtajú, či je možné naučiť niekoho efektívne, úspešne komunikovať.
Odpoveď je jednoduchá. Áno – naučíme ho pár trikov – správny výber slov, adekvátna dĺžka výpovedí, vzpriamené a relaxované telo, otvorené gestá, rovnocenné podanie ruky, úsmev na tvári, vhodné oblečenie, decentný parfum. Ale ak pritom nezoberieme do úvahy osobnosť človeka, jeho záujmy, potreby, prostredie v ktorom žije a množstvo ďalších faktorov, môže sa nám ľahko stať, že viac pokazíme ako napravíme. Efektívne a úspešne bude komunikovať dotyčný nie vtedy, keď si osvojí zopár komunikačných trikov, ale vtedy, keď sa naučí lepšie porozumieť inému človeku. Čím viac totiž vieme o tom ako ostatní komunikujú, tým ľudskejší sa nám zdajú. A tým skôr pochopíme aj vlastnú komunikáciu, ktorú začneme nevedomky meniť – budeme sa cítiť viac v pohode, a to nie preto, že nás to niekto naučil, ale preto, že sme sa naučili porozumieť iným ľuďom.
Komunikácia je ústne alebo písomné sprostredkovanie informácií rečou.
Kým pri ústnej komunikácii existuje aj jednota miesta a času, pri písomnom prejave sú miesto a čas rozdielne. Z toho vyplýva,
že ústny prejav môže byť jazykovo a štylisticky úspornejší. Ústna komunikácia je často sieť signálov a pavučina vzťahov.
Do ústnej komunikácie je zapojený nielen sluch a zrak, ale aj hmat, čuch. Písomná komunikácia sa uvedomuje hlavne zrakom. Kým pri ústnom prejave človek príliš veľa nekontroluje svoje neverbálne prejavy, pri písomnom prejave dbá viac na úpravu textu, kvalitu písania, výber papiera, atď. Vtedy si však treba uvedomiť, že komunikácia – či už v ústnej alebo písomnej podobe je vždy dialógom.
Každá komunikácia má tieto základné zložky: komunikanti, komunikačný kanál, komunikačná skutočnosť a komunikačné prostredie.
Kľúčovou úlohou v komunikácii je aj účasť alebo neúčasť adresáta prejavu. V tomto momente si treba uvedomiť, že sociálna komunikácia, pokiaľ je sú obaja komunikanti prítomní, je dvojsmerná cesta. Autor ústnej podoby textu môže počas prejavu sledovať na tvári, polohe tela, pohyboch adresáta to, ako naňho prejav pôsobí, či ho adresát počúva, či s ním súhlasí, prípadne, či chce jeho repliku prerušiť. Čiže v komunikácii je veľmi dôležitá spätná väzba, lebo dáva komunikácii kvalitu procesu. Vďaka spätnej väzbe komunikujúci už počas konštruovania svojej repliky ju modifikuje, pričom berie do úvahy predovšetkým neverbálne správanie poslucháča.
Komunikáciu rozlišujeme na verbálnu a neverbálnu. Hoci sa zdá, že slovami dokážeme veľa vyjadriť, jazykovedci tvrdia, že
neverbálne prijímame až 93% informácií. Na verbálnu zložku zostáva len zvyšných pár percent.
Aby komunikácia vôbec mohla prebiehať musí exitovať mentálna väzba medzi dvoma komunikujúcimi, čiže spoločný záujem vymieňať
si informácie. Táto mentálna väzba so rozvíja počas komunikácie a často prerastá až do empatie. Fyzická väzba je vzdialenosť
a priestor medzi dvoma komunikujúcimi. Sociálna väzba sa dosahuje pomocou konvenčných pravidiel interakcie. Podporujú ju také sociálne vzťahy ako priateľstvo, kolegialita, rodinné väzby.
Komunikačná skutočnosť predstavuje javy o ktorých sa komunikuje. Nejde len o javy fyzického charakteru, ale aj o pocity,
myšlienky, názory, postoje.
Na komunikáciu v nemalej miere vplýva aj prostredie, v ktorom sa dorozumievanie realizuje.
Verbálne a neverbálne prvky v komunikácii sa nedajú od seba oddeliť. Pôsobia spolu, ucelene a nie izolovane. V konečnom
dôsledku, ak sa chceme naučiť čítať musíme najprv poznať všetky písmená abecedy. Ak sa chceme naučiť správne komunikovať,
musíme spoznať základné prvky verbálnej a neverbálnej abecedy.
 

Jazyková komunikácia zahrňuje
všetky spôsoby a prostriedky, ktorými sa ľudia môžu dorozumievať.
Súčasná jazykoveda preto tento mnohočlenný súbor vyjadrovacích prostriedkov uplatňovaných v dorozumievacom procese presnejšie označuje ako rečovú komunikáciu.

Verbálna komunikácia
Spôsob reči je odrazom ducha (Seneca)
Jazyk je ako recept v kuchárskej knihe a reč je ako hotové jedlo. Všeobecne sa predpokladá, že na svete existuje okolo 5000 –
6000 jazykov, z toho viac ako 1400 jazykov vymiera. Vývoj reči sa začína vyslovením prvého slova u dieťaťa. Od druhého roku
života používa dieťa jazyk ako nástroj myslenia. Reč vnímame pomocou sluchu a jej zmysel si uvedomujeme mozgovými procesmi.
Pritom práve v ľavej časti mozgu sa spracúva lingvistická časť komunikácie, je to racionálna polovica mozgu. Pravá časť mozgu
dešifruje neverbálne prostriedky, je to emocionálna časť mozgu. Ľavá časť mozgu a pravé ucho segmentujú rýchly rytmus slabík,
pravá časť mozgu a ľavé ucho zas pomalý rytmus slabík a nelingvistické zvuky.

Na základe tejto skutočnosti sa odporúča pri vybavovaní úradných a formálnych rozhovorov mať telefónne slúchadlo pri pravom
uchu. Ak telefonujeme s priateľom, mali by sme mať slúchadlo pri ľavom uchu.

Verbálna komunikácia zahŕňa všetky správy, odkazy v hovorovej forme. Pri celoživotnom oboznamovaní sa so slovami a rečou možno ľahko opomenúť dôležitosť plánovania verbálnych odkazov odosielaných iným ľuďom. Zároveň mnohým komunikačným neúspechom je možné vyhnúť sa premýšľaním a prípravou.

Slovná zásoba
Základným elementom verbálnej zložky komunikácie je slovná zásoba. Schopnosť toho, ktoré slová človek ovláda aktívne a ktoré
pasívne. Trojročné dieťa používa 500 až 1000 slov. Priemerný vzdelaný človek od 7 000 do 13 000. Možno povedať, že človek
môže komunikovať aj s malým počtom slov za predpokladu, že viac uplatňuje neverbálne prostriedky. Rozsah slovnej zásoby
závisí od veku, vzdelania, temperamentu, pracovného nasadenia, pohlavia. Vzdelaný človek, extrovert, človek, ktorý pracuje s
verejnosťou a ktorý mnoho cestuje má bohatú aktívnu i pasívnu slovnú zásobu. Menej slov na dorozumievanie používajú
introverti, ľudia fyzicky pracujúci a tí, ktorí nevyrastali v kultúrnom prostredí. Čítaním a vzdelávaním však môžu vznikať
rôzne kombinácie spomenutých skupín. Po skončení strednej alebo vysokej školy začína rozvoj aktívnej slovnej zásoby stagnovať, takže   aktívna slovná zásoba starého človeka sa rovná aktívnej slovnej zásobe dieťaťa.

Zaujímavosť, ktorú uvádza Hauke Brost:- mozgovým joggingom (učením sa) sa znižuje riziko rakoviny. Vedci ešte presne nevedia
prečo je usilovný mozgový jogging tak zdravý aj vo vzťahu k rakovine. Domnievajú sa, že pravdepodobne dobre naolejované
neurotransmitery posilňujú imunitný systém celého tela a nielen mozgových buniek.
Aby bola reč zrozumiteľná, jednotlivé slová musia správne pomenovať skutočnosti, ktorých sa týka. Človek nie je schopný
zapamätať si od slova do slova príliš dlhú vetu. Sedemročné dieťa si zapamätá najviac 7 slov, jedna tretina dospelých si
nezapamätá vetu, v ktorej je viac ako 10 slov. 15 % dospelých si zapamätá 18 slov a viac. Z toho vidieť, že v bežnej
komunikácii je často dôležité nevyjadrovať sa príliš zložitými a dlhými vetami, ale voliť slová, ktoré sú všeobecne zrozumiteľné.

Každý človek vlastne v komunikácii vyberá v komunikácii tie slová, ktoré sa mu zdajú v danej chvíli dôležité, nenahraditeľné. Do určitej miery odkrývajú ako sa človek v situácii cíti, na čo momentálne myslí. Inventár slov a ich rozmanitosť hovoria aj o tom, odkiaľ človek pochádza, z akého prostredia. Veľa o človeku naznačuje aj častý výber slov a hromadenie slov z určitej oblasti. Napríklad extrémne používanie športovej terminológie odhaľuje buď záujem komunikanta o šport alebo jeho súťaživú, až agresívnu povahu. Slová spojené so sexom často uplatňujú ľudia, ktorí nie sú spokojní s touto stránkou života.
V komunikácii sa snažíme dodržiavať nepísané zdvorilostné pravidlá:
1. neklamať
2. nechváliť sa
3. nezraniť iného
4. neklásť nepríjemné otázky
5. neponižovať
6. nezastrašovať
7. neklásť nepríjemné otázky
8. neskákať do reči

Osem etáp na ceste k efektívnej komunikácii:
1. Zlepšite si svoj vedomostný okruh
2. Začnite s konverzáciou
3. Dávajte otázky
4. Niečo na seba prezraďte
5. Prekonajte trápne mlčanie
6. Pamätajte si mená
7. Urobte dojem
8. Rozviňte svoju schopnosť počúvať iných