Svet mužov

BLOG | SVET MUŽOV
 

     Rubrika blogu je určená mužom. Tým, ktorí sa vydali na cestu hľadania. Ide o cestu náročnú, ale pravdivú. Je určená všetkým, ktorí cítia, že na terajšej ceste nezískavajú od života všetko a majú prirodzenú potrebu - príjmať a odovzdávať viac.“  Stretnúť, zoznámiť sa, začať tvoriť a budovať vzťah s tým druhým človekom - .... s niekým, kto sa stane partnerkou (....mileneckou, životnou, priateľkou).

Príspevky blogu sa budú dotýkať tém úzko súvisiacich s oblasťou zamerania našej agentúry - zoznamovaním, zvádzaním, flirtovaním, milostným životom, balením, dateeingom, randením..., jedným slovom širokou oblasťou mužsko-ženského sveta. Ozrejmíme si postupne pojmy akými sú osobný rozvoj, komunikácia, medziľudské vzťahy, typológia ľudí, temperamenty, Pick Up, sociálna dynamika...... . Prejdeme k pojmom vychádzajúcich z praktického života napr. oblasti – dateeingu (teda nadväzovania známostí, možnosti zoznamovania sa) - prvý kontakt, oslovenie, rozhovor s partnerom, vytvorenie pozitívnej atmosféry, vytvorenie blízkosti, ....až po postupné budovanie zdravého a šťastného partnerského vzťahu.

     Dúfame, že Vás úvodné slová zaujali a spoločne sa tak budeme môcť pustiť do „štúdia“ - nielen teórie, ale aj  predovšetkým praxe.“ Silnú komunitu ľudí slobodných vo svete spája jedno – túžba, silný motív stretnúť partnera, s ktorým budú môcť zdieľať, prežívať, odovzdávať aj príjmať - ...skrátka kráčať životom šťastným a plnohodnotným.  Jednou z ciest môže byť aj vzájomné spoznávanie prostredníctvom agentúry ŠKOLA ZVÁDZANIA Elite. Napíšte nám, alebo o nás - budeme radi, ak svoje myšlienky, názory a podnety prezentujete. Přidat.eu RSS  Prijmite pozvanie :

Láska na prvý pohľad - pudová a sexuálna záležitosť

Zamilovali ste sa do atraktívnej ženy na prvý pohľad ? Očarila vás svojim vzhľadom a vyžarovaním až ste sa do nej „zabuchli“ ? Nuž, vedzte, že ďalší vývoj môže byť dvojaký. Buď zistíte, že to bola len pudová záležitosť, a že inak vnútorne ju vlastne nemilujte (alebo to zistí ona), alebo sa u vás začne rodiť a prehlbovať skutočná láska k nej, čo je nádej na trvalejší vzťah. V každom prípade tvrdíme, že zamilovať sa na prvý pohľad síce dá, ale je to proces, ktorý sa týka len a len ega a sexu a ani zďaleka nie skutočnej lásky.
Stačí jeden pohľad ?

Zamilované páry často tvrdia, že im stačil len jeden pohľad na to, aby vedeli, že „to je ten pravý“. My však tak celkom nesúhlasime a tvrdíme, že láska na prvý pohľad nie je vôbec o skutočnej romantickej láske, - ale je vecou ega a sexu. Doktor Ben Jones z University of Aberdeen s tímom odborníkov - kolegov chceli zistiť, či láska na prvý pohľad súvisí so skutočnou láskou alebo nie a vypracovali štúdiu, ktorá sledovala dobrovoľníkov pri pohľade na štyri rôzne skupiny digitálnych fotografií – ženy, ktoré vyzerali šťastné, ženy, ktoré vyzerali znechutené, muži, ktorí vyzerajú šťastní a muži, ktorí vyzerali znechutení.
Priamy pohľad je naj

V každom prípade výskumníci spárovali dokopy obrazy, ktoré boli totožné – s tou výnimkou, že na jednej fotografii sa osoba pozerala priamo do objektívu a na druhej bol ich pohľad odvrátený. Následne požiadali dobrovoľníkov, aby určili, ako príťažlivé sú osoby na jednotlivých obrázkoch – aj pri rôznych pohľadoch v jednom páre fotiek tej istej osoby.

Zistili, že príťažlivosť je založená na sociálnych podnetoch, ktoré hovoria: „Má o vás záujem.“Teda ten najdôležitejší pre nás je niekto, kto pozerá priamo na nás. Takto vyhodnotili fotografie aj účastníci štúdie.

Na základe informácií od dobrovoľníkov zistili, že priamy pohľad je však atraktívny len v tom prípade, ak osoba vyzerá, ako keby sa jej divák páčil. Táto preferencia bola ešte vyššia v prípade, že na fotografii bola osoba opačného pohlavia.
Priťahuje nás, keď vyzerá, že ho priťahujeme aj my

„Vyzerá to ako sebecká záležitosť. Ľudia sú priťahovaní k ľuďom, ktorí sú priťahovaní k nim,“ citujeme vedca Jonesa Guardian. „Skutočne to má veľmi zásadný vplyv, ktorého sme si aspoň do určitej miery vedomí – ak sa na ľudí usmievate a udržiavate očný kontakt, robí vás to atraktívnejšími. Sociálne signály, ktoré hovoria o tom, ako pritiahnuť niekoho iného, sa pre nás zdajú skutočne veľmi dôležité. Priťahujú nás ľudia, ktorých priťahujeme my, a to ukazuje, že príťažlivosť nie je len o fyzickej kráse.“
Odvrátený pohľad nemá šancu

Ďalej Dr. Markks tvrdí: „Na tej najzákladnejšej úrovni sme zistili, že ľuďom sa viac páčia tváre s priamym pohľadom, ako rovnaké tváre s odvráteným pohľadom. Inými slovami, ľudia považujú za atraktívnejšieho toho človeka, ktorý sa na nich pozerá... Stojí pomerne dosť úsilia priťahovať priateľa a všetko čo môžete spraviť je to, že môžete nasmerovať vaše úsilie efektívnejším spôsobom, pri ktorom je viac pravdepodobné, že vám zabezpečí priateľa.“
Druhá vec však je, že ide len o pudovú a sexuálnu príťažlivosť, a keď sa dozvieme niečo bližšie o povahe dotyčnej, môže sa nám prestať páčiť. Alebo na druhej strane, môže sa nám stať, že sa zamilujeme aj do jej duše. V prvotnom období zamilovanosti však mnoho negatív, kvôli jeho skvelému vzhľadu alebo príťažlivosti, dokážeme prepáčiť a nechcem ani hovoriť, koľko je mužov, ktoré na tento efekt doplatili... Na druhej strane, niektoré ženy, samozrejme, skôr dokážu milovať muža, ktorý je atraktívny, a to aj na úkor toho, že duševne nie je úplne taký, ako by si predstavovali alebo želali. To však už je každého osobná vec a nikto z nás nie je dokonalý.

Veľa sa hádate ? Neverte, že sa to časom zmení

Ak sa zvyknete s partnerkou dosť hádať, uvažujte o frekvencii hádok ešte dnes. A nielen o frekvencii, ale i o tom, prečo vznikajú, či sú skutočne nevyhnutné a čo nimi chcete dosiahnuť. Ako sa po nich cítite ? Pravdepodobne nie najpríjemnejšie. Keď však nezasiahnete, nespoliehajte sa na to, že čím dlhšie budete s partnerkou, tým menej sa budete hádať. Takáto úmera totiž vôbec neplatí!
Tak ako na začiatku

Nová štúdia ukazuje, že takzvaná aktuálna úroveň konfliktu sa nezmení po zvyšok vášho partnerstva, či manželstva. Je to isto dobrou správou pre 16 percent párov, ktoré sa len málo hádajú alebo tiež pre 60 percent párov, ktoré majú miernu úroveň konfliktu. Avšak vôbec to nie je šťastná správa pre páry, ktoré medzi sebou bojujú a hádajú sa často. Týchto párov je približne 22 percent zo všetkých.
Len mierny pokles

Štúdia sledovala takmer tisíc párov počas dvadsiatich rokov – od roku 1980 až do roku 2000. „Konflikt páru sa v priebehu času veľmi nezmenil,“ hovorí Claire Kamp Dush, vedúca autorka štúdie z Ohio State University. „V ostatných rokoch štúdie sme zaznamenali veľmi mierny pokles v úrovni konfliktov, čo sa dotýkalo najmä párov s častými konfliktami. Napriek tomu však rozdiely v priebehu času boli malé,“ dopĺňa odborníčka podľa stránok ScienceDaily.

Ako na to prišli ?

Výskumníci použili údaje z prieskumu o manželskej nestabilite v rôznych životných etapách, ktorý bol realizovaný na Penn State University. Telefonické prieskumy začínali s cieľovou skupinou ľudí, žijúcich v manželstve, ktorí mali v roku 1980 na začiatku štúdie 55 rokov a menej. Väčšina z nich bola vedcami oslovená ešte minimálne päťkrát. Odpovedali na celý rad otázok, dotýkajúcich sa kvality ich manželstva a ich vzťahov s manželskými partnermi a tiež odpovedali na demografické otázky.
Úroveň konfliktu

Úroveň manželského konfliktu bola meraná podľa toho, ako často respondenti uviedli, že nesúhlasia so svojim partnerom: nikdy, zriedka, niekedy, často alebo veľmi často. Na základe týchto výsledkov boli rozdelení do skupín s vysokou, strednou a nízkou úrovňou manželského konfliktu. Vedci zistili, že ľudia s nízkou úrovňou konfliktu v manželstve častejšie hovorili, že sa spoločne s manželom rozhodujú o dôležitých i menej dôležitých záležitostiach. „Je to zaujímavé, pretože sme si mohli myslieť, že spoločné rozhodovanie vytvára viac príležitostí ku konfliktu, ale to sme nezistili. Možno je to tak, že ak obaja manželia majú slovo pri rozhodovaní, sú viac spokojní so svojím vzťahom a sú menej náchylní k hádkam,“ uvažuje vedúca autorka štúdie.

Hádky za to nestoja

Tí manželia, ktorí patrili do skupiny s nízkou úrovňou konfliktu, tiež častejšie ako tí s vyššou úrovňou konfliktu, tvrdili, že veria v tradičné celoživotné manželstvo. „Ľudia, ktorí veria, že ich manželstvo by malo trvať večne, tiež veria, že boj a hádky jednoducho nestoja za to. U nich je viac pravdepodobné, že nezhody jednoducho nechajú tak,“ vysvetľuje svoju teóriu Kamp Dush. Tieto výsledky naznačujú, že môžu byť dva typy párov s relatívne nízkou úrovňou konfliktu.
Pozitívne manželstvá

Vedci pri hodnotení manželského správania v priebehu rokov používali klasifikačný systém, ktorí vyvinuli psychológovia a na základe neho rozdelili manželstvá do štyroch hlavných typov. Nižšiu úroveň konfliktu mali páry, ktorých partneri sa rovnako podieľali na rozhodovaní a spadali do typu označovaného, ako „schvaľujúce“ manželstvo. U týchto manželstiev je vysoká až stredná úroveň šťastia a nižšia, ako polovičná úroveň konfliktu. Okolo 54 percent párov, ktoré sa objavili v tejto kategórii, malo nízku rozvodovosť. „Takéto manželstvá sú považované za pozitívne, pretože partneri sa jeden druhým zaoberajú a sú šťastní. V týchto manželstvách sa obaja partneri podieľajú na rozhodovaní i na prácach v domácnosti."
Vyhýbavé manželstvá

Ďalšou skupinou manželstiev, ktoré mali nízku úroveň konfliktu, boli takzvané vyhýbavé manželstvá. Takýchto manželstiev bolo len 6 percent. Tieto páry majú zvyčajne najviac tradičné manželstvá, v ktorých manželia nie sú zapojení do domácich prác a partneri veria v celoživotné manželstvo. „Tieto páry veria v tradičné rodové úlohy a vyhýbajú sa konfliktu, pretože veria v ich celoživotné manželstvo. U týchto párov je rozvod nepravdepodobný.“ Hovorí autorka štúdie.
Nestabilné vzťahy

Približne 20 percent opýtaných žije v nestabilnom manželstve, ktoré trpí vysokou úrovňou konfliktu a majú prevažne strednú úroveň šťastia. Ostatní účastníci žili v nepriateľskom manželstve, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k rozvodu. „Zdravé manželstvo potrebuje, aby sa v ňou angažovali obaja partneri, a aby obaja do vzťahu investovali,“ dopĺňa na záver odborníčka.
 

Viete, aký ste párový typ - zlepší to váš partnerský vzťah

Každý z nás môže tvoriť so svojim partnerom odlišný pár – niektorí sa k sebe majú ako brat a sestra, iný ako dieťa s mamičkou, ďalší skôr pripomínajú mačku a psa. Poznanie toho, aký ste takzvaný párový typ, môže byť kľúčom ku šťastnému vzťahu. Len keď zistíte a priznáte si k akému typu totiž patríte, uvedomíte si svoje potreby i potreby vášho partnera. Toto delenie priniesol server Daily Mail a prvýkrát bolo uverejnené v odbornom magazíne Psychologies:

Pes a mačka

Ak ste dvojica, ktorá medzi sebou neustále bojuje – v súkromí aj na verejnosti, potom patríte k tomuto typu. Takýto partneri na sebe dokážu kričať aj pred treťou osobou, či ďalšími osobami a keby ste sa ich pýtali, prečo sa nerozídu, keď sa udobria, označia vás za blázna. Tento pár je k sebe priťahovaný, pretože obidvaja sa vyžívajú v cykloch striedania boja a zmierovania, ktoré často sprevádza vášnivý sex. Peklo zo vzťahu môže spraviť najmä nevera jedného z partnerov, alebo keď jeden z partnerov iným spôsobom naruší dôveru druhej polovičky. Rozchod býva veľmi škaredý.
Prenasledovateľ – ustupujúci

Pre tento vzťah je typické, že sa jeden snaží zabezpečiť si pozornosť a lásku toho druhého, druhý však predstiera, že o tom nevie alebo si užíva vzrušenie z prenasledovania a neustáleho dobývania. Úloha prenasledovateľa a ustupujúceho odmeraného partnera nepatrí fixne len jednému, ale môžu si role aj vymeniť. Keď jeden vycíti, že druhý už stráca záujem, zbystruje pozornosť. Obaja partneri môžu byť považovaní inými za chudáčikov, ktorí sú na niekom závislí, i keď ich táto predstava desí a nie je vôbec presná.

Rodič a dieťa

Ten, kto predstavuje rodiča, sa cíti byť vo vzťahu zodpovedný za svojho partnera, ktorého považuje za menej schopného. Tento typ vzťahu sa často vytvorí potom, keď sa páru narodia deti. Avšak táto situácia môže nastať aj v prípade, že jeden z partnerov je znevýhodnený, napríklad chorý, bez práce, bez peňazí a podobne. Keď sa partneri v takejto situácii zoznámili, tento typ vzťahu môže pretrvávať navždy. Partner „rodič“ je k druhému partnerovi priťahovaný, pretože v starostlivosti o partnera vidí zmysel svojho života. Druhý partner „dieťa“ však môže trpieť nedostatkom sebavedomia a cítiť sa utláčaný. Prečo? Pretože „rodič“ ho má zvyčajne tendenciu aj kontrolovať.
Idol a fanúšik

Pre tento pár je všetko čiernobiele – jedna polovica páru je najlepšia a uctievaná, kým druhá ju len uctieva. V skutočnosti však môžu byť obaja partneri úspešní, ale jeden z nich dobrovoľne preberie úlohu uctievača, aby posilnil sebavedomie toho druhého. V niektorých prípadoch môže dokonca „idol“ presviedčať svojho uctievača, že je horší, ako v skutočnosti je a nikdy by nikoho nenašiel, kto by ho miloval tak, ako on. Tieto vzťahy sú zvyčajne len krátkodobé, pretože nedávajú priestor na rozvoj. „Idol“ si neraz začne hľadať ďalších fanúšikov.

Deti stratené v lese

Na rozprávku o medovníkovej chalúpke sa isto dobre všetci pamätáte. Podobne je to i v tomto vzťahu. Takýto pár sa delí o všetko – názory, koníčky, ale aj o módny štýl. Sú to partneri, ktorí si uvedomujú, že sa navzájom veľmi podobajú a práve v tom nachádzajú istotu. Väčšinou si bývajú navzájom aj najlepšími priateľmi. Problém v takomto vzťahu spôsobuje to, že sú zameraní jeden na druhého až priveľmi.
Nevpustia ani priateľov a príbuzných do svojich „kruhov“. Väčšinou nemajú dobrý ani sexuálny život. Prečo? Lebo i tu im chýba iskra, ktorú majú dve rozdielne povahy.
Dospelí

Toto je funkčný vzťah medzi dvoma zrelými ľuďmi, ktorí sa zmierili so svojimi rozdielmi a takmer vôbec sa nehádajú. Obaja partneri sú rozumní a tolerantní, ale vzťah nemusí byť úplne ideálny. Často v ňom chýba spontánnosť a prekonávanie výziev. Navyše títo dvaja nikdy nebudú musieť čeliť svojim temným stránkam a v ich vzťahu tak môže chýbať oheň.


Za úspech pri zoznamovaní môže - fyzický dotyk & kino eskalácia

Aký máte pocit, keď sa vás akoby náhodou dotkne žena, po ktorej túžite alebo je jednoducho mega atraktívna ? Určite vás to nadchne a poteší. Ak by to nespravila, možno by ste si ju ani tak nevšimli alebo by ste ju ignorovali. Dotyky však robia svoje, samozrejme, nesmieme to preháňať. Funguje to aj presne naopak, takže, ak chcete, aby si vás nejaká žena lepšie všimla a chcete upútať na seba pozornosť, neraz pomôže práve dotyk.

Stačí jemný dotyk

Ak ste si mysleli, že tajomstvo flirtovania spočíva v žmurkaní, pohadzovaní hlavou alebo v smiechu na jej vtipoch, vedzte, že to tak nie je. Psychológovia dokázali, že najrýchlejší spôsob, ako si žena získa záujem muža, je ten, že sa jemne dotkne jeho ramena. Výskumní pracovníci sledovali tento fakt na približne 20-ročných ženách, ktoré boli skupinou mužov hodnotené ako priemerne atraktívne. Tieto ženy sa snažili upútať postupne 64 mladých slobodných mužov, vybraných náhodne v bare.
Ako na to prišli ?

Vedci zistili, že kľúčovým kontaktom, ktorým sa ženám podarilo upútať pozornosť, bol dotyk ramena. Ženy zo štúdie sa každého z mužov pýtali, či by jej pomohol navliecť kľúč na krúžok na kľúče. Počas stretnutia sa ženy buď nedotkli alebo dotkli na jednu alebo dve sekundy ich ruky predtým, ako im poďakovali a vrátili sa k svojmu stolu. Pozorovatelia zistili, že tretina mužov, ktorých sa ženy dotkli, s nimi nadviazali rozhovor, ale iba 16 percent sa snažilo k nim prehovoriť, keď nemali žiaden fyzický kontakt.

Vyššie šance

Odkazujúc na silu dotyku Dr. Nicolas Gueguen z University of South Brittany, ktorý viedol štúdiu, podľa Daily Mail povedal: „Mnoho vedcov zistilo, že krátky neverbálny kontakt výrazne zvyšuje zhodu... Je pravdou, že takýto spôsob neverbálnej komunikácie významne zvyšuje šancu na úspech pri zoznamovaní.“
Funguje to aj u žien

A ako sme už naznačili, funguje to aj naopak. Predchádzajúce štúdie doktora Gueguena ukázali, že ak sa muž jemne dotkol ramena ženy, bolo viac pravdepodobné, že prijme jeho pozvanie na tanec, ako v prípade, že sa jej nedotkol a k fyzickému kontaktu vôbec neprišlo.
Pozor na mieru

Takže, ak sa chystáte na lov, zapojte do svojho zoznamu háčikov, na ktorých mužov lovíte, nielen príjemné správanie, sexy šaty a super účes, úsmev a veselé očká, ale aj jemný dotyk. Pozor však na jeho intenzitu a frekvenciu dotykov. Úspech má len krátky – niekoľkosekundový dotyk a musí byť jemný – žiadne siláctvo dokazovať nejdete.
Radšej menej ako viac

V prípade, že by ste sa nechali uniesť a začali by ste sa ho intenzívnejšie dotýkať, mohol by to považovať minimálne za čudné a nepríjemné a dosiahli by ste presný opak toho, čo by ste chceli. Možno vo svojim okolí poznáte ľudí, ktorí to s dotykmi preháňajú a práve preto sú vnímaní negatívne.
Pozor na osobný priestor

Pozor na narušenie osobného priestoru, ktoré muži, podobne ako väčšina z nás, určite vnímajú negatívne. Pri komunikácii s cudzím človekom, ak má byť úspešná, je nevyhnutné, aby sme osobný priestor toho druhého neporušili. To znamená – žiadne mávanie rukami a gestikulovanie bližšie ako minimálne 50 centimetrov pred jeho tvárou je absolútne nevhodné.
Ďalej, ale presne v zornom uhle

Taktiež sa ani tvárou nesnažte tento priestor porušiť. Môžete byť považovaná za „vlezlú“ a spravidla získate úplne opačnú reakciu ako tú, o ktorú sa snažíte. Navyše muži, keď si vyberajú ženu, sú vo väčšine prípadov zaujatí ženou, ktorú vidia ďalej od seba a vidia ju od hlavy až po päty. Neraz tie krásky, ktoré sú v ich najbližšom okolí „nevidia“.


Kto je ten človek ? DeJaVu v živote

Určite ste aj vy aspoň raz v živote zažili ten pocit, že človek, ktorého ste stretli, alebo s ktorým ste sa zoznámili po prvýkrát, je vám už povedomý. Hoci možno márne v mysli hľadáte pripomienky na to, kto by to mohol byť, a kde ste ho mohli stretnúť, máte pocit, že ste ho už minimálne raz videli, rozprávali sa s ním alebo dokonca, že ho poznáte o čosi lepšie.

Hovorí sa, že takéto deja vu môže byť znakom blízkosti a spriaznenosti vašich duší, niektorí ľudia veria, že takto vycítia človeka, s ktorým sa poznali v minulom živote... Horšie sa cítite asi, keď stretnete človeka, ktorý vás evidentne pozná, osloví vás, vy tiež poznáte jeho tvár, ale... – kto to je a odkiaľ sa vlastne poznáte, na to sa vám spomenúť nedarí. Čím to je? Máte tak zlú pamäť?
Kto to len je ?

Oslovil vás niekto, ktorého tvár poznáte, ale na jeho meno si nemôžete spomenúť? Neurovedci z University of Bristol zistili, prečo si niekedy nespájame tvár s menom, respektíve nevieme si pri pohľade na tvár vybaviť aj meno. Môže sa nám zdať, že niektoré mená sa niektorým ľuďom hodia, ale iným nie, avšak to nie je hlavnou príčinou toho, prečo k tvári, ktorú poznáme a pamätáme si nevieme priradiť meno.
Spolupráca troch oblastí mozgu

Výskum, ktorý viedli Dr. Clea Warburton a Dr. Gareth Barker z Univerzitnej školy medicíny a farmakológie pri spomínanej univerzite, skúmal, prečo rozpoznáme niektoré tváre omnoho lepšie, keď máme nejaké ďalšie záchytné body, ktoré sa viažu k miestu, kde sme sa stretli po prvýkrát. Výsledky štúdie ukázali, že keď si potrebujeme zapamätať určitý objekt – napríklad aj tvár, ktorú sme stretli, respektíve videli v určitom čase na určitom mieste, musia spolupracovať viaceré oblasti mozgu navzájom, nestačí, keď pracujú samostatne.

Pohľad do mozgu

Už dávnejšie bolo známe, že tri oblasti v mozgu majú v procese zapamätávania tri rôzne konkrétne funkcie. Takzvaná perirhinal kôra je rozhodujúcou pre našu schopnosť rozpoznať to, či sú jednotlivé objekty nové alebo už známe, hippocampus je dôležitý na rozpoznanie miesta a pre navigáciu, stredné prefrontálne kôry sú spojené s vyššími mozgovými funkciami. Tieto nedávne štúdie však boli len prvým nahliadnutím na situácie, kde a ako sa takéto informácie spracúvajú, pričom najnovšia bude mať za cieľ pozrieť sa bližšie na situácie, kedy tieto oblasti mozgu spolupracujú navzájom a kedy nie.
Pomáha čas a miesto

Dr. Warburton, podľa stránok ScienceDaily, tvrdí: „Sme veľmi radi, že sme objavili tento zvláštny mozgový okruh. Teraz skúmame, ako sa v ňom spracúvajú pamäťové informácie v nádeji, že potom dokážeme pochopiť, ako systém ,našej vnútornej knižnice´ funguje.“ Vedci skúmali nervové základy našej schopnosti rozpoznať rôzne typy podnetov v rôznych podmienkach. Špeciálne sa zaujímali najmä o dva druhy pamäťového rozpoznávania: „objekt na mieste“ – to znamená, že existuje prepojenie miesta, kde sme tvár videli a tváre ako takej a „časový poriadok pamäťového rozpoznávania“ – tvár súvisí s istým časom, kedy sme tvár videli alebo okolnosťami.

Bez komunikácie to nepôjde

Žiadne z týchto druhov rozpoznávaní nemôže byť sformované, keď neexistuje komunikácia medzi hippocampom a perirhinal kôrou alebo strednými prefrontálnymi kôrami. Inými slovami – prerušený kontakt, komunikácia alebo takzvané odpojenie medzi týmito oblasťami mozgu bráni schopnosti pamätať si to, kde sme objekt videli a tiež aj kedy – v akých časových súvislostiach. Keď si nepamätáme miesto ani čas, kde sme dotyčného videli, o to ťažšie sa nám „rozpoznáva“ jeho tvár, o to ťažšie je pre nás priradiť k nej meno.
Pomoc pri pamäťových poruchách

Prečo však niekedy tieto mozgové oblasti spolupracujú a niekedy nie, ukážu ďalšie štúdie. Niektorí odborníci vyjadrili hypotézu, že to môže súvisieť so zaťažením mozgu v momente, keď stretneme alebo vidíme daný objekt. V prípade preťaženia niektorých centier jednoducho náš mozog nie je schopný reagovať tak, aby si zapamätal daný objekt – prepojením potrebných oblastí. Ako to však je naozaj, ukážu ďalšie výskumy. Avšak samotné zistenie, že pre rozpoznávanie je nevyhnutné, aby spolupracovali všetky tri oblasti naraz, je mimoriadne dôležité a pomôže pochopiť pamäťové pochody a taktiež prináša nádej na liečbu ľudí s poruchami pamäte, ako je napríklad Alzheimerova choroba.


Zamilovanosť a veci podobné

"Zaľúbení, tí sú chránení", počujeme občas z rádií, keď platíme za benzín na pumpe alebo zablúdime do zlej reštaurácie. Poďme sa ale vážne zamyslieť nad tým, čo nám tento refrén hovorí. Pred čím sú "zamilovaní" vlastne chránení ? A prečo ? Čo je to vlastne ona zamilovanosť ? Táto pieseň nám totižto oznamuje niečo dôležité a hlboko pravdivé o ľudských vzťahoch, konkrétnejšie o vzťahoch milostných.
Premietanie na živé plátno

Začnime trochu zoširoka: v našom vnímaní vonkajšieho sveta sme vo veľkej miere ovplyvnení naším svetom vnútorným. Niekto by dokonca povedal, že v celej miere. Naše zážitky z minulosti ovplyvňujú to, ako vnímame svet dnes. Tiež môžeme povedať (a s tým môže veľa čitateľov nesúhlasiť), že naše vnímanie sveta čiastočne ovplyvňujú vrodené formy správania, ktoré sú spoločné celému ľudstvu. Tieto formy správania sa podľa Carla Gustava Junga nazývajú archetypy. Rád by som v súvislosti so zamilovanosťou hovoril o archetypoch anime a anima.
Anima
Animus
Oba archetypy sú faktory nevedomé. A sú zodpovedné za mechanizmus projekcie. Projekcia znamená premietanie vlastných psychických obsahov a stavov do iných ľudí, ale napríklad aj do zvierat.
Zatúlané libido

Pri zamilovanosti muž do ženy premieta archetyp anime, zatiaľ čo žena do muža archetyp anima. "Pretože je tento obraz nevedomý, je stále nevedome premietaný do milovanej postavy a je jednou z najdôležitejších príčin vášnivej príťažlivosti i jej opaku," tvrdí Jung.
Problém nastáva, keď zamilovanosť odznie a projekcia ustúpi (energia sa presunie späť k egu), čo sa nevyhnutne stane v každom dlhšie trvajúcom vzťahu.

Ako vieme z mnohých odborných diel o partnerských vzťahoch, zamilovanosť je definovaná ako prvá fáza vzťahu. Je pre ňu typická vášnivosť a zvýšená erotickosť, božský pocit pri kontakte s milovanou osobou. ("Je to ako návrat do materského lona,"popísal tento stav Jung.) A naopak pocit zúfalstva pri jej neprítomnosti. Podľa Junga sme pri zamilovanosti pod vládou nevedomých projekcií archetypov animy a anima. T tejto dobe je náš zdroj energie (libida) premiestnený z tredičného umiestnenia, ktorým je naše ego, smerom k obrazu osoby, do ktorej sme zamilovaní. To vysvetľuje exaltovanosť (vzrušenie, nadšenie) v prítomnosti osoby nesúcej našu projekciu a na druhej strane pokles energie a nálady pri jej absencii. Problém nastáva vtedy, keď zamilovanosť odoznie a projekcia ustúpi (energia sa presunie späť k egu), čo sa nevyhnutne stane v každom dlhšie trvajúcom vťahu.
Keď "kúzlo" vyprchá

Ak si partner neuvedomuje, že jeho konanie je z veľkej časti ovplyvnené pôsobením archetypu, je možné, že ústup projekcie povedie ku kríze vo vzťahu: Už to nie je také, ako to bývalo predtým. Však to poznáte z vlastnej skúsenosti alebo skúsenosti niekoho blízkeho. Tie rozprávania sú väčšinou veľmi podobné: "Keď sme sa zoznámili, všetko bolo tak skvelé. Boli sme spolu každý deň, užívali sme si veľa sexu, správal/a sa ku mne tak romanticky. Lenže po čase ako by to kúzlo vyprchalo. Zrazu som si uvedomil, že asi nie je pre mňa ten/tá pravý/pravá. " Nejakú dobu po rozpade vzťahu začína proces projekcie nanovo, ďalšie zamilovanie a potenciálne ďalší krach.

Hľadáme svojho avatara

Americký Jungiánsky psychológ Robert Johnson vo svojej výbornej knihe "Večný príbeh romantickej lásky" priamo hovorí o nebezpečenstve, ktoré vzniká pri zámene termínov zamilovanosti a lásky. Problémom novodobých vzťahov je podľa neho prílišné zdôrazňovanie zamilovania a vlastností s ním spojených (vášnivosť, osudovosť atď), hoci zamilovanosť tvorí len malú a nie až tak podstatnú súčasť vzťahu, ktorý nazývame milostným.
Titanic, Forrest Gump alebo Avatar majú spoločnú zhubnú predstavu, že niekde na svete existuje druhý človek, ktorého vesmír stvoril ako naše chýbajúce dvojča.

Johnson dokonca hovorí o mýte zamilovanosti, ktorý dominuje v západnej kultúre. Len si spomeňme na klasické české či slovenské rozprávky s hlavným mužským hrdinom. Väčšinou obsahujú pomerne dlhú pasáž o tom, ako hrdina princeznú prvýkrát zbadal a hneď sa do nej zamiloval. O ich neskoršom živote mlčí: "A žili spolu šťastne až do smrti." Alebo rozprávky dnešnej doby, ako sú Titanic, Forrest Gump alebo Avatar. Majú spoločnú zhubnú predstavu, že niekde na svete existuje druhý človek, ktorého vesmír stvoril ako naše chýbajúce dvojča a preto ho musíme počas nášho života bezpodmienečne nájsť. A čo potom romantické komédie, ktorých celým obsahom je predovšetkým vykresliť peripetie, ktoré musia obaja hlavní hrdinovia prekonať, aby sa ešte len dali dohromady? Potom si padnú do náručia a na plátne naskočia titulky. Kde je dieťa, kríza stredného veku, syndróm opusteného hniezda?

Milovať, nie zamilovať

Zamilovanosť nie je láska ani vzťah. Je to šalba, ako by povedal J. A. Komenský. Podľa Roberta Johnsona je láska skôr pokojným priateľským vzťahom s rešpektom a starostlivosťou k druhej osobe. Pravá láska obsahuje prvky vášne, intimity a oddanosti, zatiaľ čo zamilovanosti posledné dve slová chýbajú, dopĺňa americký psychológ Robert Sternberg. Týmto pohľadom však zamilovaný človek svojho partnera nevidí. Na záver sa vráťme k piesni, ktorou sme tento článok začali. Teraz už môžeme povedať, pred čím sú zaľúbení vlastne chránení: sú chránení pred tým, aby nahliadli  na svoj vzťah úprimne a mohli ho budovať na reálnych základoch miesto prelietavých projekcií. Vzdušné zámky vyzerajú síce pekne, ale naozaj bývať sa dá len v tých, čo sú pri zemi.
 

Láska na prvý pohľad nie je mýtus

Stretnú sa vám pohľady a vy ste zrazu stratení. Ten človek pred vami sa na vás totiž pozerá ako nikto iný pred ním. Láska na prvý pohľad má totiž obrovské čaro. Každý máme  živote obdobia, kedy ľutujeme veci, ktoré sme urobili a potom prídu na rad tie, ktoré sme neurobili. Láska, je niečo po čom túžime všetci bez rozdielu. Niekto dáva prednosť stabilite, iný má radšej flirt a niekto túži po šialenej vášnivej noci. Láska na prvý pohľad je pre niekoho povrchná, pri iného zázračná. Ale asi na nej niečo bude. Vznikajú totiž o nej umelecké diela, knihy, piesne, básne a divadelné predstavenia.
Lásku na prvý pohľad totiž zažil takmer každý. Túži po nej každý. Aj hviezdami nabitý film s názvom Na dotyk ( The Closer) hovorí o tom, že ak veríte na láska na prvý pohľad, tak sa nikdy nedokáže prestať pozerať. Psychológovia tvrdia, že na to aby sme zistili, či sa nám nejaký človek páči nám stačia tri sekundy. Poznáte to veľmi dobre. Idete po ulici, spoja sa vám pohľady a vpíjate sa jeden do druhého. Neviete prestať, lebo oči neklamú, ak na seba dlhšia pozeráte, prejavuje o seba navzájom veľký záujem. Zažila som pomerne dosť lások na prvý pohľad a môžem spokojne povedať, že ich neľutujem. Zvyčajne boli krátke a krásne. No stalo sa mi, že láska na prvý pohľad, ktorá vyzerala najprv skvelo, bola hotovou katastrofou.

Neviem sa prestať na teba pozerať

Stretla som ho keď som mala šestnásť. O láske som vtedy iba čítala, alebo som ju pozerala v seriáloch. Bola som nevinné a čisté mladé dievča, ktoré išlo s kamarátmi stanovať. On stanoval tiež. Po bielom víne som začala strácať zábrany, jazyk sa rozviazal a pohľad jeho modrých očí bol čoraz intenzívnejší. A ja som si intenzívne začala uvedomovať, že sa so mnou niečo deje. Dva večery sme boli s Martinom spolu, samozrejme len do slušných medzí, ktoré mi vek a svedomie dovoľovali. Potom sme sa rozlúčili. Náhodou sme sa stretli v jednom bratislavskom podniku. Po tej láske na prvý pohľad sa na mňa nedokázal ani pozrieť! Možno sa bál, že by sa opäť nedokázal ovládnuť. Nech už to bolo akokoľvek, bolo to v takom mladom veku čarovné a magické. O nevinnosť sa však paradoxne prišla s Martinovým mladším bratom...Tie dôvody zrejme chápete.
Klamlivý dojem

Láska na prvý pohľad niekedy aj klame. Ten, čo z vás nevie spustiť oči môže byť síce najkrajší muž na svete, pôsobiť sympaticky a seriózne, no to je iba náš skreslený pohľad na muža, ktorý sa nám síce páči, ale vôbec ho nepoznáme. Muž, do ktorého som sa šialene zamilovala má pozoroval niekoľko dní. Ako som prechádzala okolo neho, videla som iba jeho peknú tvár a hrejivý pohľad. Nevedeli sme zo seba spustiť oči, páčil sa mi úplne celý. Keď sme sa zoznámili, dojem bol rovnako dobrý. Vtedy som ani zďaleka netušila, že tento prekrásny muž, ktorý vyzeral ako anjel a písal sladké sms-ky sa zo dňa na deň premení na žiarlivého, sebeckého a násilného diabla. Bola som totiž natoľko zaslepená prvým pohľadom, ktorý pozeral iba na zjav, že som skutočne nečakala, že muž s tvárou krásavca v sebe skrýva monštrum. No provokovala som ho vraj už len tým, že som sa usmievala, žiarlil aj na svojho najlepšieho kamaráta a prikazoval mi, ako sa mám chovať. Proste aj takéto veci sa stávajú, jednoducho sa pomýlime. Čo sa však týka lásky, mali by sme veriť svojej intuícií už pri prvej veci, ktorá sa nám nezdá. No keď nepočúvneme svoj vnútorný hlas, môžeme sa parádne popáliť.

Stojí to za to !

Mnohí z nás sa lásky na prvý pohľad stránia, respektíve jej nedajú šancu, lebo to považujú len za čosi povrchné. Iní sa ňou nechajú zviesť a vychutnajú si ju so sladkou, ale aj trpkou príchuťou. Život je pre niekoho ťažký, iný musí vyskúšať všetko na vlastnej koži, lebo jeho zvedavosť mu to nedá. Nech už je to akokoľvek lásku na prvý pohľad odporúčam zažiť každému.
Je to super, možno nie na celý život, ale ten okamih, či minúty plné vrúcnych pohľadov stojí za to si naplno vychutnať. Tento druh lásky nie je iba o pudoch, vášni, ale aj o odvahe riskovať.
Svoji až naveky

Nikdy neviete, či sa z lásky na prvý pohľad nevyvinie vzťah na celý život. Ok, alebo aspoň na jedno manželstvo. Kedysi bola totiž doba, že zaľúbenci spolu chodili na strednej, potom dali ešte aj spoločne vysokú školu a napokon zakotvili v manželstve.

O to sa vtedy zbadali niekde na spartakiáde. Síce sa potom nepekne rozviedli, ale aspoň ich prvý pohľad trvala niekoľko rokov. Potom už síce manželka pozerala na veľkú pupok svojho milého a on si v čase hádok všímal jej celulitídu. Ale chvíľu to spolu potiahli a to jej fajn...
Láska na druhý pohľad je dlhšia

Ak ma stretnete niekde na ulici, v reštaurácii, alebo na spoločenskej akcii, budem určite tá, ktorá vám povie, že ak ste sa do niekoho zamilovali za pár sekúnd, okamžite choďte do toho. Ale takisto vám poviem, že ten kolega, ktorý vás oslovuje a čaká na vás s tým, že ste ženou jeho života a dal by vám všetko, bude  oveľa lepší. Lebo láska na druhý pohľad má oveľa väčšiu hodnotu. Možno sa vám nepodlamujú kolená, nie ste vzrušená, ale muž, ktorého si až tak veľmi nevšímate vás má oveľa radšej ako ten osudový milovník, ktorý vás už vidí celkom vyzlečenú...

Ako efektívne komunikovať so ženami

Prečítali ste nespočetné množstvá príručiek, ako vábiť samičky bravúrnymi rétorickými chvatmi, ale keď ide do tuhého, vyschne vám v hrdle a správne slová sú zrazu preč. Skúste porozumieť systému ženskej komunikácie a nielenže budete viac chápať o čom „točí“, ale ľahšie pridáte aj pár svojich zrniek do mlyna, čo zaručene zapôsobí.

Nevie to pochopiť?

Zatiaľ čo my, ako páni tvorstva, nepotrebujeme okolo našich zámerov trúsiť hromadu rečí, pre ženy je to nevyhnutný rituál. Bolo by najjednoduchšie povedať jej rovno do očí, že s ňou chcete stráviť noc niekde v ústraní a hoci aj ona by bola touto myšlienkou posadnutá, už len takáto priama akcia by vás nadobro vyšachovala z hry. Všimnite si niekedy ich kávičkovú konverzáciu a ticho načúvajte, pre nás často nezrozumiteľnému chodu myšlienok.

„Všimla si si toho čašníka? Má skvelý zadok. Jasné a vieš, že Žaneta zasa chodí s jej bývalým? Nie? Vážne? A kedy pôjdeme do Viedne na nákupy? Môžeme budúcu stredu. Ale máš pravdu fakt má dobrý zadok. A čo sa stalo, že sa k nemu vrátila? Zasa ju isto oblafne. Dobre môžeme budúci týždeň, budú tam skvelé zľavy. Platí, tak v sobotu. Dohodnuté.“

Čo by sme my pri pive formulovali ako jednoduchú otázku, či neskočíme v stredu, ale sobotu do Viedne, ženy prechádzajú okľukou, obchádzkou, ba dokonca nadchádzkou a nikdy preto neviete, kde začatý rozhovor nakoniec skončí. Môže to byť výhoda, keď poznáte skratky a križovatky na ktorých správne odbočíte k vlastným cieľom. Ale na druhej strane sa dá sa v tejto spleti ľahko stratiť a ukázať sa ako nevhodný partner.

Slová sú len slová, alebo???

Možno si myslíte, že aj ženy by mohli rozumieť tomu čo hovoríme bez toho, aby si domýšľali významy, pripisovali nám ciele, ktoré sme vôbec nemali a jednoducho pod vetou: „Chcem pozerať hokej“, hľadali nanajvýš význam, že končí sezóna a neplietli žiadne konšpiračné teórie v podobe tajnej milenky, nechuti k sexu, nedostatku lásky, alebo ako vrchol všetkého zaklincovali, že hokej je pre vás viac ako ona.

Nádej umiera posledná, no v takéto jednoduché porozumenie jednoducho ani nedúfajte. Treba otvorene priznať, že na priamo im to jednoducho nejde. Vedecké štúdie dokázali, že mužský mozog má medzi pravou a ľavou hemisférou oveľa menej prepojení ako mozog ženský. To znamená, že sa nemáme kam zbytočne „zatárať“ a to čo povieme, tak znamená aj to, čo sme chceli povedať.  Zatiaľ, čo ženám sa to prepája „kade tade“ a preto ani neviete, aký oheň na streche môže vzbĺknuť z nevinnej vetičky.

Skúsite to využiť ?

Naša strohosť zdá sa, by nás mohla posunúť na vedľajšiu koľaj v komunikačnom maratóne, ale menej býva častokrát viac. Priemerná žena za deň vyprodukuje okolo 8 tisíc slov, 2-3 tisíc zvukov a temer 10 000 gest. Zatiaľ čo muži si dobre pokecajú, hoc  vyprodukujú len tretinu z toho, čo dostanú zo seba ženy v návale rečovej smršti.

Potrebujeme sa dostať jasne a rýchlo k cieľu, zatiaľ čo pre ženy býva niekedy cieľom samotná konverzácia. Preto ak chcete priviesť svoju priateľku k nejakému bodu, nikdy pre istotu nezačnite témou, ktorá by mohla vašim konečným riešením čo i len zaváňať. Musíte pretrpieť, že to bude na dlhšie, ale ak nadobudne pocit, že sa k danému riešeniu dopracovala sama, zaručene vám nevykĺzne z náručia. Nesnažte sa podávať návody a rady, ani unáhlené výsledky, nechajte ju vyrozprávať. Pokojne do rozhovoru vkladajte mimotematické vsúvky, ktorých sa rada chytí. Potrebuje cítiť záujem o konverzáciu a nie o to, čo skrýva pod šatami. Skôr či neskôr jej slová aj tak dôjdu a príde na aj na „neverbálnu“ komunikáciu. Najprv jej ale dajte pocit, že naozaj viete, kde je sever v rozhovore s ňou, aj keď sa budete možno na začiatku strácať. Časom zistíte, že zmapovať ženskú schému rozhovoru nie je až tak ťažké. Už sa nemusíte snažiť vybrať správne vyumelkované slovo, ktoré by ju malo dostať o varu, ako porotu na Hviezdoslavovom Kubíne. Pokojne ju treba nechať, nech sa prechádza, odbáča a hovorí dokola, zatiaľ čo vy vytrvalo počúvate a dávate najavo záujem. Riešenia a rady znamenajú nepochopenie a odchod domov, zatiaľ čo pokojné pritakávanie, pitvanie maličkostí a blúdenie v labyrinte konverzačnej spleti splní vytúžený sen o ideálnom partnerovi, nie len na reči. Je na vás, kam budete patriť.