Vieš kde budeš za päť či desať rokov? Máš už pevne stanovený cieľ a ideš tvrdohlavo, dennodenne za mím? Pravdepodobne nie. Väčšina ľudí si nedáva žiadne ciele. Večným problémom je nedostatok voľného času. Človek strávi celé dni v práci, neskoro poobede je rád ak stihne nejaké tie nákupy a večer strávený pred televíziou či počítačom je len poriadnym klincom do rakvy, pri týchto zabijakoch času. To čo ale robíš je, že v podstate stále reaguješ na prostredie.
Ak sa túlaš po lese, bez akéhokoľvek cieľa, je jedno kde pôjdeš. Môžeš blúdiť dookola, môžeš behať hore, dole, môžeš sa otáčať okolo stromu, ísť doprava, či doľava. Alebo môžeš ísť akýmkoľvek smerom. Pretože je to v skutočnosti jedno
Ak sa však rozhodneš že chceš ísť na lúku, okamžite sa v tebe prebudí vodca a stratég. Začneš voliť ten správny smer. Možno tú najkratšiu cestu, no možno aj cestu o ktorej vieš že je dlhšia, ale pohodlnejšia. No určite sa už nepustíš opačným smerom, pretože ti už v tejto chvíli nie je jedno, kam pôjdeš a kde sa ocitneš.
Ľudia si väčšinou žiadne väčšie ciele nedávajú, pretože ich to vie vyviesť až príliš z rovnováhy. Nabúra im to zabehnutý životný stereotypný štýl a čo viac, pri naplnení cieľa sa vždy musia niečoho vzdať.
Chceš schudnúť? To by si ale musel strádať hladom.
Chceš podnikať? To by si musel príliš riskovať.
Chcel by si športovať? Je to príliš namáhavé.
Dosahovanie cieľov skrýva v sebe množstvo prekážok, bariér a problémov, ktoré dokážu odradiť aj toho najdisciplinovanejšieho človeka. Je to samozrejmé – ak by neexistovala prekážka, nebol by ciel. To dáva logiku.
Pod prekážkami môžeme chápať hocičo, čo nás v akejkoľvek forme obmedzuje. Je to napríklad čas, peniaze, námaha, únava, nepohodlie, lenivosť, strach, ďalšie vzdelanie, nedostupnosť, vzdanie sa niečoho iného atď. Často je to však aj neznalosťou, že nejaký zaujímavý cieľ existuje!
Aby sa ti ciele splnili, vyžaduje to určitú snahu. Snaha je nepohodlná, namáhavá a náročná. Ak sú veci nepohodlné, ľudia sa im najradšej vyhýbajú. Preto nestačí len povedať, Toto je môj cieľ a hneď na ňom začnem pracovať. Musíte mať páku. Páka sa skladá z pevného racionálneho bodu. Sen, vízia, túžba sú silné motívy a je to dobrí pevný bod. A emocionálnej páky. „Chcem!“
Racionálna zložka, je len vymyslená zmyselná túžba a táto túžba sa môže meniť ľubovoľne. Chceš priateľku, noví dom, nové auto, chceš vedieť dobre hrať na gitare, chcel by si strieľať s pušky, či radšej peniaze. Môže to byť hocičo, čo ťa len napadne.
Emocionálna zložka túžby môže mať rôznu intenzitu.
Mohol by som to nazvať aj veľkosťou túžby. Môžeš niečo chcieť, no cítiš že sa bez toho zaobídeš, alebo niečo chceš tak, že to stoj čo stoj musíš mať, aj keby preto mal padnúť celý les. Môžem to nazvať aj, spaľujúcou túžbou, ktorá človeka ženie za svojím cieľom a človek nenájde pokoj a zmierenie zo samým sebou, pokým to nedosiahne. Ďalší príklad je, keď sme ku niektorým veciam flegmatický a či by tu vedľa nás existovali, alebo nie, pravdepodobne by sme si toho ani nevšimli.
Čo rozhodne či svojho cieľa dosiahneme a svoje sny zrealizujeme je, intenzita túžby. Viaže sa to taktiež s tvojou motiváciou.
Ak niečo veľmi chceš, si značne motivovaný.
Ak niečo chceš len vlažne, si málo motivovaný.
Na intenzitu túžby a teda motiváciu, má vplyv mnoho faktorov. Najčastejšie máš na hĺbku motivácie vplyv ty sám! Príklad: ak máš komplex menejcennosti a ak o sebe pochybuješ, tak to otupí tvoje chcenie.
Chcel by si napísať knihu, no aj tak by ťa nikto nečítal. Výsledok: radšej to ani neskúsim. Nie som dobrí spisovateľ!
Chcel by si, si nájsť priateľku, no aj tak by žiadna, neprejavila o teba záujem. Výsledok: super ženy, už patria alfa samcom!
Chcel by som prestať fajčiť, ale už som to predsa stokrát skúšal. Výsledok: mám slabú vôľu!
A tak si človek vopred limituje svoje šance. Právom môžeš namietať, že na to, aby sa človek stal dobrým spisovateľom, nestačí si iba veriť. Súhlasím, ale skús túto logiku dotiahnuť do konca.
Ak si v niečom veríš, skús to! Možno uspeješ, možno nie. Je to päťdesiat na päťdesiat. Na päťdesiat percent buď uspeješ, alebo na päťdesiat percent neuspeješ.
Ak si však neveríš a neskúsiš, tak na sto percent neuspeješ! To ti môžem garantovať!
V prvom prípade ako som už napísal máš aspoň tú päťdesiat percentnú šancu, že uspeješ. Možno sa neprepracuješ na celosvetovú úroveň. Možno ani len na slovenskú. Ale vedieť niečo dobré napísať a tým obohatiť svet je povzbudivé a určite ťa to obohatí. No ak to vzdáš už predtým ako by si to aspoň vyskúšal, ostane ti nevypovedaný pocit prázdnoty a porážky, ktorí ťa bude požierať zvnútra. Tento pocit môže niekedy pretrvávať, aj celí tvoj zostávajúci život, pretože si sa o svoju výhru ani len nepokúsil. Možno si, si postavil príliš ctižiadostivý cieľ, ktorý ťa ihneď odradil. Preto je pre teba najlepšie postaviť si cieľ, ktorý je síce ambiciózny, ale taktiež reálny. Preto je dôležité pri plánovaní cieľa hľadať také oblasti v ktorých
Máš reálnu šancu uspieť a preraziť!
Si veríš, že to môžeš zvládnuť!
To skutočne aj bezodkladne chceš!
Potom si začni pripravovať plán!
Vrátim sa ešte k tomu, že na splnenie určitých cieľov ti môžu brániť rozličné prekážky. Na prekážky však vždy pozeraj, ako na tvoje šance. To čo by ťa malo skutočne zaujímať, sú vlastne práve problémy a prekážky, pretože sa za nimi ukrýva vždy nejaký zaujímaví cieľ. Viem, znie to ako účelová slovná hračka, ale skús si predstaviť, že vo svojom blízkom okolí poznáš nejaký závažný problém. Ak sa do tohto problému pustíš, prekonáš ho a úspešne ho vyriešiš, môže sa v tvojom živote hodne zmeniť. Zlepšíš si život. Možno len pomôžeš ostatným ľuďom. A možno získaš rozprávkové bohatstvo. Ja netuším aký máš vo svojom okolí problém, ale ak ho prekonáš, môže sa za ním schovávať zaujímavý cieľ, tvoja šanca a tvoj úspech. Skús nad tým pouvažovať.
Ber prekážky tak, že sa ťa snaží niekto, alebo niečo, niekam dostať a posunúť tým správnym smerom. Je veľmi dôležité, aby si ich prekonával. Nie je dôvod ustupovať!
Víťazi nikdy nerezignujú. Tí čo rezignujú nikdy nevíťazia. - Rick Setzer